hory


Úvod
Kurzy
Lektor
Fotogaléria
Reakcie pacientov
Zaujímavé prípady
Objednávanie na vyšetrenie
Homeopatické poradkyne
Časopis
Odkazy

Kontakt:
Dr. Jana Kolenová, SAKHom.
0905 503 982 
jana.kolenova@gmail.com




<< predchádzajúci článok                                                         nasledujúci článok >>

Homeopatické Zvesti č.1 (jeseň/2010) 


Je homeopatia
ekologická?


    Položme si otázku: Čo očakávame od akejkoľvek liečby? Určite väčšina z nás odpovie, že uzdravenie z choroby. Avšak v našom svete všetko so všetkým súvisí. Preto by sme od medicíny nemali chcieť len odznenie príznakov choroby, ale aj to, aby neškodila jednak nám, a jednak prírode. Možno že si teraz niekto ťuká po čele, že to by sme asi veľmi veľa chceli. Poďme teda spolu preskúmať, či náhodou homeopatia nespĺňa aj toto kritérium.

    „Vďaka homeopatii zosilnel môj rešpekt voči prírode, stvoreniu a jeho sile,“ napísala po homeopatickom kurze jedna z účastníčok. Vystihla to, čo pociťovali homeopati stojaci pri počiatkoch homeopatie a čo dodnes pocíti každý, kto sa do nej vážne zahĺbi. Liečiť sa homeopaticky totiž neznamená len zbavovať sa chorôb, ale aj meniť svoj pohľad na seba a na svet okolo. A tak, ako je v homeopatii zakorenený princíp rešpektovania individuality každého človeka, tak je v nej prítomná aj úcta k prírode a k prírodným zákonom. Prejavuje sa to na všetkých úrovniach jej fungovania.
    
Príprava liekov
    Prvý liek, ktorý Samuel Hahnemann, otec homeopatie, pripravil v homeopatickom riedení, bol liek China. Pripravil ho z kôry chinínovníka páperistého. Odvtedy homeopati vyskúšali homeopaticky riediť rôzne prírodné materiály. Zameriavali sa jednak na také matérie, ktoré aj v pôvodnej forme vykazovali liečivé účinky (napr. cibuľa – Allium cepa, ľubovník bodkovaný – Hypericum perforatum, nechtík lekársky – Calendula officinalis...) alebo, naopak, ktoré spôsobovali otravy (napr. oxid arzenitý, zvieracie jedy, jedovaté rastliny). Potencovanie, kľúčová činnosť pri výrobe homeopatických liekov, zbavovalo jedovaté látky ich toxicity a prehlbovalo pozitívne vplyvy – to je to, čo fascinuje dodnes.  Zároveň je dôležité poznamenať, že homeopatické lieky stále pribúdajú a ešte sa nestalo, že by sa nejaký liek prestal používať, ako sa to často deje v klasickej medicíne, keď sa lieky po rokoch sťahujú z obehu, ak sa dokáže ich neúčinnosť či, častejšie, výrazne škodlivý vplyv na pacienta. Všetky lieky, ktoré do praxe uviedol pred 200 rokmi Hahnemann, sa používajú dodnes. V súčasnosti obsahuje homeopatická materia medika okolo 3000 liekov, ktoré v klinickej praxi preukázali schopnosť liečiť konkrétny súbor príznakov.
 Pri výrobe liekov sa okrem účinnej látky  používa destilovaná voda, lieh a laktóza.
Rôzne odvetvia vedy a priemyslu sa správajú kruto k zvieratám. V prípade homeopatickej farmácie je dôležité poznamenať, že kvôli výrobe liekov nie sú zvieratá zbytočne zabíjané. Hadí, pavúčí či škorpióní jed sa dá odobrať bez toho, aby bolo zviera usmrtené. Je pravdou, že napríklad na prípravu lieku Apis mellifica je potrebné použiť celú včeliu kráľovnú, ale keď uvážime, že sa z nej vyrobí materská tinktúra, ktorá pokryje produkciu liekov pre tisícky ľudí, možno taký postup chápať ako prijateľný. Podobným spôsobom využívajú na liečebné účely hmyz aj domorodci – taktiež si vždy berú len toľko, koľko je nevyhnutne potrebné, nikdy nie viac. (Podrobnosti o potenciách a spôsobe výroby liekov sa môžete dozvedieť na kurze Domáca homeopatia.)

Testovanie liekov
    Homeopatické lieky nie sú testované na zvieratách. Skúšky, tzv. provingy, robia zdraví ľudia – dobrovoľníci, pričom najčastejšie ide o homeopatov a študentov homeopatie. Niekedy je ich zanietenie skutočne veľké. Kuriózny je príklad významného homeopata 19. storočia Constantina Heringa, ktorý spolu so svojou manželkou cestoval po juhoamerických pralesoch, aby objavil ďalšie rastlinné a živočíšne látky, ktoré by mohli byť použité na výrobu liekov. Od Indiánov sa dozvedel o hadovi menom surukuku (krovinár tichý). Domorodci sa ho veľmi obávali, pretože podľa nich bol jedovatý už len jeho dych. Uhryznutie týmto hadom znamenalo rýchlu, bolestivú a neodvratnú smrť. Heringa to natoľko zaujalo, že presvedčil Indiánov, aby mu pomohli hada chytiť, čo sa im aj podarilo. Hering mu odobral jed a začal ho riediť. Už pri tomto procese sa uňho objavili príznaky prudkej otravy a on začal upadať do bezvedomia (z ktorého sa o pár hodín prebral). Ešte predtým však prikázal manželke, aby pri ňom celý čas sedela a zapisovala všetky príznaky. Takýmto spôsobom bol objavený významný polychrest, liek Lachesis. A naviac, Consatntin Hering si našiel svoj konštitučný liek.

Náklady na výrobu
    Náklady na výrobu sú skutočne veľmi nízke – svedčia o tom východiskové zdroje a suroviny potrebné na vytvorenie liekovej formy, ale aj to že skúšky nových liekov si vyžadujú len malé finančné zdroje – proveri (účastníci provingov) robia provingy zvyčajne dobrovoľne, bez nároku na honorár, len v záujme zistenia nových poznatkov (ako sme už písali, ide zväčša o homeopatov a študentov homeopatie) a je k tomu potrebných iba pár dávok homeopaticky riedenej látky, zápisník, pero, pozorovací talent provera a jeho čas.
    Pri samotnej produkcii liekov sa mnoho prác vykonáva ručne (príprava materskej tinktúry, triturácia, dynamizácia, výroba nižších potencií), stroje sú potrebné len v prípade vysokých riedení. Najnákladnejšie sú asi cesty homeopatov do vzdialených či blízkych krajín, kde objavujú nové zdroje na výrobu liekov. Títo dobrodruhovia nie sú platení žiadnymi spoločnosťami, pracovné cesty absolvujú zväčša na vlastné útraty.
Keďže sú náklady na výrobu naozaj nízke, odráža sa to aj na cene liekov. Práve vďaka týmto nízkym cenám sa homeopatia rozšírila napríklad v chudobnej Indii. Ďalším dôvodom je aj to, že na vyšetrenie nie sú potrebné drahé prístroje a pomôcky. Základnou vyšetrovacou metódou je totiž tzv. homeopatické interview, teda rozhovor pacienta a homeopata.

Vedľajšie účinky
    Keďže lieky nezanechávajú v organizme žiadne rezíduá, preto ani nemôžu zaťažovať jednotlivé orgány či devastovať fyziologické funkcie človeka. Rovnako nie je možné, aby sa spolu s telesnými výlučkami dostávali ich zložky do životného prostredia a kontaminovali vodu či pôdu ako v prípadoch, keď moč žien, ktoré užívajú dlhodobo antikoncepciu, nedokážu čističky vôd dostatočne očistiť od hormónov. Tie sa potom dostávajú do tokov a spôsobujú mutovanie prírodných druhov (napr. rybích samcov), alebo opätovný návrat do tela človeka v pitnej vode, čo sa údajne môže podpisovať na vzrastajúcej neplodnosti mužov.

Životnosť liekov a ich spotreba
    Homeopatické lieky nemajú pri dobrom skladovaní obmedzenú životnosť. Potvrdzujú to aj nedávne skúšky Hahnemannom vyrobených liekov, ktoré sú stále účinné. Rovnako je to aj s materskými tinktúrami. Liek Psorinum sa aj dnes vyrába zo vzorky kožného pľuzgiera od človeka, ktorý mal svrab a žil pred 150 rokmi.
    Z hľadiska spotreby treba prízvukovať, že nadprodukcia ani nadužívanie liekov nemá v homeopatii svoje miesto. Jednak preto, že liečenie pomocou konštitučnej homeopatie má viesť k uzdraveniu, a nie k doživotnej závislosti na liekoch.
    Práve tým, že homeopatia prináša iný pohľad na spotrebu a užívanie liekov, vzbudzuje u niektorých ľudí nedôveru. Ide najmä o tých, ktorí sú zvyknutí pravidelne užívať tabletky, a preto je pre nich nepochopiteľné, ak im klasický homeopat predpíše vziať jednu guličku za týždeň, alebo im podá jednu dávku indikovaného lieku a odporučí im čakať a pozorovať sa. Rovnako neveriacky krútia hlavou, keď pri akútnom ochorení dostanú odporučenie rozpustiť jednu guličku lieku v pohári s vodou a z toho si počas dňa odpíjať. Chceli by aspoň veriť, že je potrebné vziať v jednej dávke päť guličiek. Nevedia, že v homeopatii nie je dôležitá kvantita, ale informácia a tá je rovnaká v jednej aj v piatich globulkách.

Odpad
    Pri výrobe liekov nevzniká takmer žiadny odpad, ak nepočítame nepoužité časti rastlín (na niektoré lieky sa totiž využíva napr. iba koreň, iné sú zúžitkované celé).
Keďže klasická homeopatia nepodporuje nadužívanie liekov, pri správnom dávkovaní sa nehromadí množstvo odpadu, lebo jedna fľaštička lieku vydrží naozaj dlho, niekedy aj na celý život. Lieky sa balia prevažne do sklenených fľaštičiek z hnedého skla, niektorí výrobcovia však používajú plastové tubičky.
    Pri homeopatických liekoch nemusíme vďaka dlhej životnosti riešiť ani ich likvidáciu po uplynutí expiračnej doby. Ak by sa však homeopatiká nejakým spôsobom predsa len ocitli v odpade, nakoľko nie sú toxické, nehrozí ani penetrácia škodlivých látok do spodných vôd či do pôdy s následným poškodením ekosystému.
    Aby aj naša redakcia prispela svojou troškou do mlyna ekológie, rozhodli sme sa pre internetovú distribúciu nášho časopisu Homeopatické Zvesti.

Tatiana Pukančíková, Jana Kolenová


<< predchádzajúci článok                                                         nasledujúci článok >>