hory


Úvod
Kurzy
Lektor
Fotogaléria
Reakcie pacientov
Zaujímavé prípady
Objednávanie na vyšetrenie
Homeopatické poradkyne
Časopis
Odkazy

Kontakt:
Dr. Jana Kolenová, SAKHom.
0905 503 982 
jana.kolenova@gmail.com




<< predchádzajúci článok                                                         nasledujúci článok >>

Homeopatické Zvesti č.1 (jeseň/2010) 



Homeopatická pomoc pre Haiti


    Slovensko v tomto roku trápia záplavy nevídaných rozmerov. Mnohé rodiny sa ocitli bez strechy nad hlavou alebo majú poškodené domy, prežili šok, strach, žili v obavách najrôznejšieho druhu, boli vystavení zlým hygienickým podmienkam. Stratili v jednej minúte všetko, celú svoju minulosť aj vyhliadky do pokojnej budúcnosti. Zostala im len prítomnosť. Dovtedy samostatní ľudia sa stali odkázanými na pomoc druhých. Humanitárne organizácie zriadili účty na pomoc obetiam, konali sa benefičné koncerty. A možno aj vás pri pohľade na hrozivé zábery z postihnutých oblastí a na zúfalé tváre ľudí napadla otázka, či by týmto ľuďom dokázala pomôcť v ťažkých chvíľach homeopatia. Zahraniční homeopati – dobrovoľníci – už neraz pomáhali pri najrôznejších katastrofách. Najčerstvejšou udalosťou veľkého rozmeru, ktorá v podstate trvá do dnešných dní, je ich pôsobenie v zemetrasením zničenom Haiti.

    12. januára 2010 o 16:53 miestneho času zasiahlo Haiti zemetrasenie s magnitúdou 7,0. Americká rozvojová banka ho po odhadoch škôd označila za najničivejšiu prírodnú katastrofu modernej éry dejín, ničivejšiu než tsunami v Indonézii v roku 2004  či cyklón na Barme v roku 2008. Podľa oficiálnych odhadov haitskej vlády prišlo o život asi 300 000 ľudí, desiatky tisíc ľudí bolo zranených, trom miliónom obyvateľov chýbal prísun pitnej vody, potravín, lekárskej pomoci alebo zostali bez strechy nad hlavou. Bola zničená prakticky celá infraštruktúra, vrátane nemocníc. Navyše sa blížilo obdobie dažďov, a preto pribudli obavy z šírenia epidémií. Do 24. januára 2010 bolo zaznamenaných ešte najmenej 52 dotrasov s magnitúdou 4,5. Pri nich sa ďalej rúcali už aj tak vážne poškodené budovy.
Mnohé štáty a organizácie zareagovali a poslali na Haiti materiálnu humanitárnu pomoc alebo pomoc v podobe lekárov, záchranárov, dobrovoľníkov. Medzi nich sa počíta aj organizácia Homeopaths without borders („Homeopati bez hraníc“), ako aj ďalší homeopati, ktorí prišli poskytnúť nezištnú homeopatickú pomoc obyvateľom do Port-au-Prince, hlavného mesta Haiti, ktoré sa nachádza 25 km od epicentra zemetrasenia a ktoré bolo zemetrasením doslova spustošené.

„Homeopati bez hraníc“
    Lauri Grossmanová, DC, CCH, RSHom, homeopatka z New Yorku, prišla na Haiti ako dobrovoľníčka organizácie Homeopaths without borders (ďalej HVB). Keďže pomáhala aj ľuďom po zrútení budov Svetového obchodného centra (tzv. Dvojičiek) 11. 9. 2001, vedela, že ľudia v takýchto hraničných životných situáciách potrebujú najmä lieky na šok, stratu a zármutok. Preto si na Haiti zobrala hojnú zásobu troch liekov, ktoré pokrývajú spomínané symptómy.   
    Keď homeopati prišli do stanového mestečka v Port-au-Prince, potrebovali si zriadiť „kliniku“. Vyzeralo to tak, že do zeme zatĺkli drevené koly, ktoré našli na ulici, a natiahli na ne plachtu. Ihneď na to začali muži, ženy aj deti u nich hľadať pomoc. Nepoznali homeopatiu, ale nástojčivo potrebovali pomoc. Sama Lauri Grossmanová vo svojich článkoch zdôrazňuje, že na Haiti nešli ako hrdinovia, ktorí idú šíriť homeopatiu. Prišli pomáhať ľuďom v núdzi. Až keď sa vyliečení pacienti začali o homeopatiu zaujímať, vtedy ich učili, ako majú predchádzať chorobám a ako v prípade ochorenia používať homeopatické lieky, aby si v niektorých situáciách vedeli pomôcť sami. 
Haiťanov trápili najmä bolesti hlavy, závrate, vytknuté členky, poranené kosti, svaly a šľachy, rôzne ženské ťažkosti, ošetrovali letargické deti, oslabené nedostatočnou stravou, a množstvo detí aj dospelých, ktorým prach z trosiek podráždil oči. Rozdávali vodu a potraviny, liečili akútne aj chronické ochorenia, no veľmi ju prekvapilo, že lieky na šok, stratu a zármutok nepoužila tak často, ako predpokladala. Preto Lauri začala pozorovať Haiťanov, aby zistila, čím to je. Zistila, že ich mentalita sa výrazne líši od tej severoamerickej.
    Haiťania prišli o všetko, boli nútení žiť na ulici. No ráno vstali, nazbierali si drevo na oheň a pripravili si raňajky. Keď boli šťastní, tancovali na uliciach, keď boli nešťastní, smútili a žialili. Deti pobehovali pomedzi ruiny a púšťali si šarkanov, hrali sa a smiali, na uliciach bolo cez deň aj v noci počuť hudbu. Zostalo im len zopár šiat, no o tie sa príkladne starali – neustále ich prali a snažili sa, aby neboli pokrčené, keď budú v nedeľu spievať v kostole. Oslavovali, keď sa niekto narodil, prijímali, ak prišla smrť. Šťastie a nešťastie brali ako rovnocenné súčasti života. Keď boli prinútení žiť na ulici, robili tak s dôstojnosťou. To bol podľa Lauri Grossmannovej dôvod, prečo takmer vôbec nepoužili lieky na šok, stratu a zármutok a prečo im všeobecne homeopatické lieky zaberali rýchlo a účinne. S odstupom času to hodnotí tak, že oni boli tí, ktorí išli pomôcť na Haiti, no nakoniec dostali lekciu života od Haiťanov.
    Cieľom HWB do budúcnosti je založiť stálu bezplatnú kliniku a vyškoliť záujemcov v poskytovaní homeopatickej prvej pomoci.


Splnené prianie
    Ingrid Schuttová, klasická homeopatka z Montrealu, o sebe hovorí, že tvár má síce bielu, no v srdci je Haiťanka. Jej otec totiž pochádzal z Haiti a vždy sníval o tom, že Ingrid tam prinesie homeopatiu – „jej ľuďom“, ako vravieval – pretože ju považoval za výnimočnú metódu liečby. Zomrel v novembri 2009. Dva mesiace po jeho smrti postihlo Haiti zemetrasenie a Ingrid to vzala ako výzvu naplniť otcov sen...
    Pred odchodom urobila zbierku šatstva a kníh pre deti, pacienti z jej praxe priniesli darčeky, ktoré potom v ich mene darovala haitským deťom.
    Po príchode na Haiti sa zapojila do činnosti homeopatickej „kliniky“ v stanovom mestečku, kde pôsobili homeopati z organizácie Homeopaths without Borders, no robila aj obchôdzky v uliciach stanového mesta. Ovládala miestnu reč, a tak sa s každým ľahko dohovorila. Všade okolo videla trápenie ľudí, ktorí dovtedy bývali vo svojich pekných domoch, no teraz boli nútení naučiť sa žiť v stane, zvykali si, že nemajú takmer žiadne súkromie, nakoľko v jednom provizórnom príbytku bývalo aj viac rodín. Neboli zvyknutí variť v stane, a tak sa stávalo, že štipľavý dym z dreveného uhlia dráždil ich oči aj dýchacie cesty. Ingrid im poskytla homeopatickú pomoc, no zároveň ich naučila otvárať vždy pri varení stan, aby dym unikal a oni tak mohli predchádzať týmto nepríjemným podráždeniam. Horšie však bolo, že celé mestečko trápila epidémia hnačky s bolestivými kŕčmi aj so zvracaním. Pacienti sa väčšinou horšie cítili v noci, trpeli úzkosťou, v stolici mali krv. Hnačky u nich nastupovali najmä v dôsledku používania znečistenej vody. Ingrid sa pomocou homeopatie darilo rýchlo a účinne zbaviť svojich pacientov tohto trápenia. Zároveň si všimla, že liek, ktorý podala, nielenže liečil, ale u tých, ktorí ešte hnačku nedostali, pôsobil ako prevencia.
    Ľudia však netrpeli len fyzicky. V stanovom meste bola homeopatia nápomocná aj desiatkam tých, ktorých trápili záchvaty paniky, nočné mory ako následky šoku zo zemetrasenia a z neustálej obavy, že by mohlo prísť ďalšie. Zem sa totiž čas od času ešte triasla. Deti prosili rodičov, či by sa mohli vrátiť domov. Lenže nemali sa už kam vrátiť. Dospelí boli v týchto situáciách bezmocní a snažili sa deti čo najviac utešiť. Ingrid na nich obdivovala, že aj napriek tomu mali počas homeopatického vyšetrenia silu žartovať. Ich myseľ bola silná a v srdci stále mysleli na Boha.
    Haiťania najčastejšie prichádzali s infikovanými ranami, najrôznejšími zápalmi, s hnačkami, zvracaním, kŕčmi v bruchu, s búšením srdca, nočnými morami, infekciami očí, kožnými ochoreniami, horúčkami, pľúcnymi a dýchacími problémami, s úzkostnými poruchami, pomoc dostali, keď bolo treba revitalizovať oslabené životné funkcie ako následok podvýživy. Pomocou homeopatických liekov sa urýchlilo hojenie kostí, šliach a svalov, stíšila sa bolesť pri komplikovaných zlomeninách. Napríklad u istého muža s vážnou zlomeninou ruky sa bolesť za 24 hodín zmenšila o 60%, takže mohol pokojne spať, ba zlepšila sa mu aj pohyblivosť prstov. Ingrid bola vždy zas a znova fascinovaná tým, ako rýchlo a účinne vie homeopatia v týchto krízových situáciách pomôcť. Podávanie liekov bolo pritom veľmi jednoduché a malo dvojitý efekt. Guľôčky stačilo rozpustiť v bandaske vody, ktorú si potom pacienti vzali so sebou. Takto pripravený liek ich nielen uzdravoval, ale zabezpečoval im aj prísun tak potrebnej životodarnej tekutiny.
    Práve nedostatočný prístup k pitnej vode bol veľkým problémom. Ľudia z toho dôvodu trpeli vysiľujúcimi hnačkami. Raz k Ingrid priniesli vyčerpané a dehydrované bábätko. Už dva týždne ho trápila hnačka. Bolo v kritickom stave, úplne apatické. Rodičia sa obávali najhoršieho, a preto teraz prosili homeopatku o pomoc. Podala bábätku liek. Na druhý deň prišli rodičia s radostnou správou – nadšene rozprávali, ako po pár hodinách od podania otvorilo ich dieťatko doširoka očká a začalo vnímať všetko naokolo. Opäť malo energiu začať piť materské mlieko.
    Inokedy k nej pár ľudí priviedlo dehydrovanú ženu, ktorá bola natoľko vyčerpaná a slabá, že nevládala sama chodiť. Navyše trpela závratmi, nevoľnosťou, mala zimnicu. Už pol hodiny po podaní lieku bola žena schopná sama stáť aj chodiť, dokonca začala utešovať chlapčeka, ktorý mal bolestivú hnačku aj bolesti chrbta a hlavy po poranení padajúcimi tehlami. Už z diaľky kričal, že nechce ísť k doktorovi, lebo sa bojí injekcie. Po tom, čo ho upokojili, dostal homeopatický liek, ktorý, ako zistil, vôbec nebolel, naopak, chutil veľmi dobre.
    Deti pri zemetrasení utrpeli najrôznejšie traumy. Pri obchôdzke ulicami objavili homeopati deti zo sirotinca, ktorý sa pri zemetrasení vážne poškodil. Väčšina týchto opustených detí, ktoré teraz prišli aj o poslednú istotu ich života – o múry sirotinca – trpeli hroznými nočnými morami, trasom (chvením), rôznymi emocionálnymi šokmi zo strachu. Na mnohé z nich spadli trosky a tehly, z čoho vyplývali ďalšie problémy, ktoré bolo nutné liečiť, a taktiež trpeli hnačkami. Po tom, čo im homeopati nasadili lieky, prišli o pár dní opäť na návštevu. Boli milo prekvapení, že väčšina detí bola uzdravená z emocionálnych stresov, spali dobre, nemali nočné mory a chvenie. Pri tretej návšteve konštatovali, že definitívne zmizla aj hnačka.
    Práve takéto situácie, keď Ingrid mohla prostredníctvom homeopatie pomôcť úbohým obetiam prírodnej katastrofy, ju napĺňali zadosťučinením. K takým zážitkom patrilo aj stretnutie so skupinou hluchonemých ľudí, ktorým zemetrasenie zničilo internátnu školu. Vďaka kolegyni, ktorá ovládala posunkovú reč, sa s nimi dohovorili a liečili ich. Táto skúsenosť s tými, ktorí  kvôli svojmu postihu nemohli prosiť o pomoc a nevedeli povedať, čo ich trápi, ju hlboko zasiahla. Ingrid však chcela, aby bola pomoc mnohostranná. Práve preto plánuje zriadiť v dome jej zosnulého otca sirotinec pre deti, ktoré pri zemetrasení prišli o rodičov. Zároveň bude pre záujemcov robiť kurzy homeopatie, aby tak vyškolila pomocný personál do ošetrovní v stanovom meste.  Mnohí Haiťania, ktorým homeopatia pomohla, sa o nej totiž chceli dozvedieť viac. Boli uchvátení jej účinnosťou, lebo úľava prichádzala rýchlo a vyliečenie bolo trvalé. Jedným z nich bol Haiťan Ricot Paulema, Ingridin pacient, ktorý sa s Kanaďankou s haitským srdcom spriatelil. A práve v ich priateľstve a v Ricotovom záujme o homeopatiu sa začal napĺňať sen Ingridinho otca o tom, ako „jeho ľudia“ raz príjmu homeopatiu do svojho života.

Ricot Paulema
    Ricot je jednou z obetí zemetrasenia. Pred katastrofou žil spolu s ďalšími tromi členmi rodiny vo svojom dome, ktorý bol zemetrasením úplne zničený. Smutní prišli do stanového mesta, kde našli dočasný domov. Pre jeho rodinu je to obrovská skúška života. Prišli o všetko a žijú v stane s cudzími ľuďmi – dohromady ich je desať. Každý z nich trpel nejakou chorobou. Nevedeli, kde majú hľadať pomoc, ktorú nástojčivo potrebovali, nakoľko sa o nich nikto nestaral. Zhodou okolností sa však Ricot stretol s homeopatmi z Homeopaths without borders a bol milo prekvapený, ako zázračne ich homeopatia vyliečila. Začal sa o ňu zaujímať a homeopati mu ochotne pomáhali – vysvetľovali mu základné princípy homeopatie, učili ho, ako používať lieky, dokonca mu darovali niekoľko homeopatických kníh a sád liekov, ktoré si pre vlastné použitie priniesli so sebou. Počas ich časovo obmedzených pobytov na Haiti však nemohli Ricota naučiť všetko, a preto vydali cez Facebook výzvu, či by bol niekto ochotný darovať Ricotovi laptop, pomocou ktorého by mohol byť s nimi naďalej v kontakte a ktorý by mu umožnil študovať homeopatické materiály. Darca sa nakoniec našiel až na opačnom konci zemegule, v Austrálii.
    Ricot sa dnes naďalej homeopaticky vzdeláva a úspešne lieči svoju rodinu a priateľov zo stanového mesta. Ich cesta k normálnemu životu bude ešte dlhá. No homeopatia im akiste pomôže, aby toto ťažké obdobie prežili v zdraví.
    Príbeh týchto pár homeopatov a Haiťanov, ktorí homeopatii začali dôverovať, je dôkazom toho, že každý človek môže byť svojimi skutkami nositeľom a šíriteľom dobrej myšlienky a nezištnej pomoci. Zároveň svedčí aj o tom, ako môže homeopatia pomáhať v krízových situáciách.

Tatiana Pukančíková


<< predchádzajúci článok                                                         
nasledujúci článok >>