hory


Úvod
Kurzy
Lektor
Fotogaléria
Reakcie pacientov
Zaujímavé prípady
Objednávanie na vyšetrenie
Homeopatické poradkyne
Časopis
Odkazy

Kontakt:
Dr. Jana Kolenová, SAKHom.
0905 503 982 
jana.kolenova@gmail.com




<< predchádzajúci článok                                                         nasledujúci článok >>

Homeopatické Zvesti č.3 (zima/2015)


Dievcatáááááá, ono to fungujeeeeee! 


Výkrik „Dievčatááááá, ono to funguje!!!“ je skvelý stav. Znamená to, že ďalšia z nás zažila ten fantastický „homeopatický zázrak“ a zistila, že HOMEOPATIA JE ÚŽASNÁ. Myslím, že raz to zažije každý, či už na sebe, alebo vo svojom okolí, pokiaľ bude skúšať a nevzdá sa.
Zistí, že zapisovanie liekov na kurze na všetky možné choroby stálo za tú námahu. Zistí, že pozorovanie a nekonečné skúmanie, ktorý liek by to mohol byť, sa oplatilo. Zistí, že prekonanie strachu nedať klasický liek nás odmenilo skvelým výsledkom, choroba sa vyliečila a za krátky čas a liekom bez vedľajších účinkov. HURÁÁÁ!!! Zistí, že to, z čoho bola nadšená na kurze, teda aké široké a hlboké sú možnosti homeopatie, je pravda. Zažila to teraz pri tomto zázraku. A to je len začiatok...

Jeden z takých „výkrikov“ bol od pani Janky, študentky Domácej homeopatie v Bratislave. Jej trojročný chlapček sa o druhej v noci zobudil s veľkou bolesťou uška. Veľmi silno plakal. Rodičov chytila panika, čo si teraz v noci počnú. Prvý nápad od ocka znel – pohotovosť.  Mamička sa však rozhodla zabojovať a vytiahla poznámky z kurzu. Podľa nich začala synčekovi podávať homeopatiká. V priebehu hodiny chlapček plakal stále menej, už iba pofňukával, ale nasledujúcu hodinu sa úplne upokojil a spokojne zaspal. Táto nočná príhoda  okrem vyliečenia zápalu uška a radosti mamky mala ešte jeden vedľajší efekt: ocko prvýkrát uznal, že na tej homeopatii asi niečo bude.

Ďalší zázrak prežila iná študentka z nášho košického kurzu. V jedno popoludnie cítila, že na ňu niečo „lezie“ a k tomu navyše dostala migrénu. Príšerne ju bolela hlava, ale silou vôle odolávala pokušeniu dať si paralen. Mala totiž jednu nepríjemnú, pomerne čerstvú skúsenosť, že si pri takomto stave paralen dala. Hlava ju vtedy prestala bolieť, ale o chvíľu začala cítiť pobolievanie v hrdle. V noci sa potom u nej rozvinula silná a bolestivá angína, akú ešte nezažila. Preto teraz odolávala, lebo vedela, že ak paralenom bolesť hlavy len potlačí, môže to vyústiť do niečoho vážnejšieho. Na základe symptómov si dala homeopatický liek. Jemne sa jej uľavilo, ale bolesť bola aj tak dosť výrazná. Ona sa však rozhodla vydržať. Po piatich hodinách akoby uťalo, bolesť prestala a ona sa cítila výborne. Ešte nikdy nič také nezažila, proste ZÁZRAK, homeopatický zázrak.

Rodina inej našej študentky mala problémy so zubami. Ona aj jej manžel mali už dosť zubov vytrhnutých a prežili s nimi veľa bolestí. Zuby vedia veľmi znepríjemniť život. Hneď po prvom seminári musela ísť na ďalšiu extrakciu (vytrhnutie) zuba, ktorú už mala predtým dohodnutú. Zub sa už nedal zachrániť.
Zubár ju vyprevádzal so slovami, aby si prikladala ľad, dala si ibuprofen alebo niečo od bolesti, keď bude treba. No ona bola pripravená vyskúšať homeopatiu. Ako sa to na seminári učila, dala si homeopatickú guľku ešte do stŕpnutých úst a išla domov. Doma ju čakalo choré dieťa a manžel, ktorý potreboval ísť do práce.
So synom sa dohodla, že kým jej účinkuje anestéza, budú sa spolu hrať, ale potom si bude musieť aspoň trochu oddýchnuť, lebo ju to bude dosť silno bolieť. Už to niekoľkokrát zažila, takže vedela, čo má očakávať. Medzitým užívala v pravidelných intervaloch homeopatický liek. Podvečer ju našiel manžel spokojnú, ako sa hrá so synom. Ona mu začudovane povedala, že zubár asi musel použiť nejakú novú anestézu, lebo ju zatiaľ nič nebolelo. Rana toho večera nebolela, ani na druhý deň, ani nikdy, nekonal sa žiadny opuch ani zápal, naopak, rana sa krásne (a veľmi rýchlo) zahojila, čo skonštatoval aj zubár.
 O 2 týždne na to mali déjà vu, tentoraz o zub prišiel manžel (ako sme vraveli, táto rodina má na zuby fakt smolu).
Jeho manželka mu hneď ordinovala liek ako u seba a musela sa smiať, keď jej muž popoludní zopakoval domnienku o anestéze, ktorá ešte asi neprestala účinkovať. Potom si spomenul na hororovú príhodu spred troch rokov, keď mu vytrhli zub a ešte na druhý deň mu najmenší pohyb členov rodiny v okruhu jedného metra šialene zintenzívňoval bolesť v rane. No dnes už vedia, že to, čo prežili teraz, nebola výnimka ani náhoda, ale vskutku zázračný vplyv homeopatického lieku, po ktorom rana ani trochu nebolela.

V ďalšom prípade, o ktorom chceme písať, bola situácia natoľko vážna, že po jej odznení nenasledoval víťazoslávny pokrik, ale obrovská úľava a veľká vďačnosť za to, čo homeopatia dokáže.
1,5-ročná dcérka jednej z našich študentiek bola po dvojdňovej prudkej hnačke a zvracaní vysilená, schvátená, celý deň mala suchú plienku. Bola teda  dehydrovaná. Ležala bezvládne a apaticky, odmietala sa napiť čo i len glg.   (Dôležité je vedieť, že takýto stav je už alarmujúci, je nutná hospitalizácia a napojenie na infúziu, lebo u takto malého dieťaťa sa to môže veľmi rýchlo zvrtnúť až k nešťastnému koncu.) Aj v tejto rodine sa už schyľovalo k odchodu do nemocnice, no ešte predtým plačúca mamička zavolala svojej homeopatke a tá im poradila liek. Ako nám neskôr tá mamička hovorila, doslova o pár minút od užitia lieku dcérka na nich pozrela, vypýtala si piť a užasnutí, stále vydesení rodičia sa nestačili diviť tomu zázraku, keď o dve hodiny pobehovalo ich dievčatko po izbe. Náhoda? Určite nie. Podobné prípady rovnako zdarne liečila aj kanadská homeopatka Ingrid Schuttová v zemetrasením postihnutom Haiti, o čom sa môžete dočítať v článku Homeopatická pomoc pre Haiti v prvom čísle nášho časopisu.

Iný výkrik šťastia prišiel mailom od pani Martiny z bratislavského kurzu:
„Môj synček mal také silné zvracanie, aké som ešte nezažila. Ja som sa rozhodla  ovládnuť svoj strach o neho, šupla som si totiž Aconitum. Zrazu sa mi asi z podvedomia vynorilo, že má všetky príznaky lieku, ktorý sme určite na kurze brali. Neudrží nič v žalúdku, aj pol lyžičky vody vyvracia, napriek tomu až plače, že má smäd na studené, ležal odkväcnutý na posteli, musela som byť stále pri ňom a vy určite viete, čo som mu dala. Hneď zaspal a zobudilo sa mi zdravé dieťa. Aj chrípku sme takto krásne zvládli za jedno poobedie a máme za sebou aj iné homeopatické zázraky s inými ľuďmi. Viem, že pre Vás je to asi maličkosť, ale ja som mala obrovský pocit zadosťučinenia aj voči časti rodiny, ktorá sa na mňa stále pozerá ako na blázna, že liečim deti homeopatiou.“

Príkladov na tieto šťastné výkriky by sa našlo za tie roky, čo kurz prebieha, nespočetne veľa: „Moje dieťa prestalo kašľať...“, „Môjmu otcovi prišlo strašne zle od žalúdka. Dala som mu liek a zabralo mu to!“, „Manžel dostal na dovolenke vysokú teplotu a zvracal, a po lieku bol z toho na druhý deň von.“ atď., atď. O takéto radostné zvesti našťastie nie je núdza. Chceli sme, aby skúsenosti, ktoré končia nadšeným výkrikom „Ono to funguje!“, zazneli v (d)ušiach tých, ktorí hľadajú pomoc pre svoje deti, vnúčatá, blízkych, ale aj pre seba.

Tatiana Pukančíková



<< predchádzajúci článok                                                         nasledujúci článok >>