hory


Úvod
Kurzy
Lektor
Fotogaléria
Reakcie pacientov
Zaujímavé prípady
Objednávanie na vyšetrenie
Homeopatické poradkyne
Časopis
Odkazy

Kontakt:
Dr. Jana Kolenová, SAKHom.
0905 503 982 
jana.kolenova@gmail.com




<< predchádzajúci článok                                                         nasledujúci článok >>

Homeopatické Zvesti č.3 (zima/2015)


Kráľovská homeopatia


Vo Veľkej Británii žije jedna rodina, ktorá homeopatom dôveruje – a to už niekoľko desaťročí. Hovoríte si, no a? Veď jedna lastovička jar nerobí a čo tam po nejakej britskej rodine. Takých „alternatívno-uletených“ rodín máme už aj na Slovensku celkom dosť. Ale predstavte si, že oni nie sú známi a uznávaní len v Británii, ale po celom svete. Volajú sa Windsorovci a je to anglická kráľovská rodina. A nielen to. Keďže homeopatiu naozaj používajú a liečia sa pomocou nej, sú aj patrónmi homeopatickej nemocnice v Londýne, ktorá nesie vďaka nim prívlastok kráľovská
Anglická  kráľovná Alžbeta II. sa v tomto roku stala najdlhšie vládnucou hlavou štátu na svete (63 rokov). Španielsky denník El Mundo pri tejto príležitosti uverejnil článok, v ktorom prináša svojich desať dôvodov dlhovekosti kráľovnej, a medzi nimi aj to, že sa lieči homeopaticky a vždy všade cestuje so svojou homeopatickou lekárničkou. Rovnako neúnavným zástancom alternatívnej medicíny je aj jej syn Charles. Prečo asi? A ako je to teda s tou homeopatiou? Je to šarlatánstvo alebo kráľovská liečba? Poďme poodhaliť históriu Kráľovskej londýnskej homeopatickej nemocnice (dnes nazvanej Kráľovská londýnska nemocnica pre integrovanú medicínu), ktorú v roku 1849 založil Dr. Frederick Foster Hervey Quin, a nahliadnime trošičku do toho, prečo si anglickí šľachtici homeopatiu obľúbili.


Frederick Foster Hervey Quin

Dr. Frederick Foster Hervey Quin bol anglický šľachtic, ktorý začiatkom 19. storočia vyštudoval medicínu v Edinburghu. Bol dokonca poverený stať sa aj lekárom Napoleona na Sv. Helene, ale skôr, než stihol funkciu prevziať, Napoleon zomrel. V roku 1823 ho slávny anglický básnik romantizmu Lord Byron požiadal, aby ho sprevádzal ako jeho lekár na ceste do Grécka, ale Quin musel ponuku zo zdravotných dôvodov odmietnuť. Mal tesné styky s anglickou aristokraciou a bol aj osobným lekárom princa Leopolda Sasko-cobursko-saalfeldského (strýka anglickej kráľovnej Viktórie), ktorý sa stal neskôr prvým belgickým kráľom Leopoldom I. Tým sa zaradil do kráľovskej domácnosti a ešte viac prenikol do aristokratických kruhov. Preto sa neskôr práve vďaka nemu homeopatia rozšírila medzi šľachtické rodiny a aj v anglickej kráľovskej rodine. Dr. Quin neudržiaval čulé kontakty len s aristokratmi. Medzi jeho osobných priateľov patril aj Charles Dickens. Quin bol aj krstným otcom jedného z Dickensových detí.
V roku 1824 sa prvýkrát stretol s homeopatiou a rozhodol sa ju preskúmať, aby k nej zaujal stanovisko. Neskôr sa vyjadril, že bol veľmi sklamaný, keď o tejto téme diskutoval s uznávanými odborníkmi medicíny, a to najmä preto, že nikto z kritikov homeopatie tento systém v skutočnosti nevyskúšal, experimentálne neoveril, nečítal žiadne Hahnemannovo dielo. V liste priateľovi nakoniec skonštatoval, že „nie je možné prikladať váhu názorom, ktoré spočívajú na predsudkoch získaných z predošlého vzdelania“.
Dr. Quin mal dosť chatrné zdravie, sužovali ho bolesti hlavy a pľúcne problémy. Čoskoro potom, ako sa začal zaujímať o homeopatiu, sa u neho opäť raz objavil zápal pľúc, tentoraz však veľmi silný. V korešpondencii ho Dr. Quin opísal ako zápal s najťažšími symptómami, aké dosiaľ zažil. Vyliečil sa z neho pomocou homeopatie, a tak mohol napísať:
„Som živým dôkazom pôsobenia nového systému.“
Po tejto skúsenosti sa stal Hahnemannovým žiakom. Popudil si tým ale proti sebe mnohých kolegov-lekárov. Nikdy sa nepokúšal odpovedať na ich osobné útoky v novinách alebo v lekárskych časopisoch. Zareagoval len raz, po útokoch na Britskú homeopatickú spoločnosť, ktorú založil. Obhajoval homeopatiu tým, že je rozšírená a používaná v USA, v nemeckých krajinách, Francúzsku, Rusku a Rakúsku, a vyjadril aj smútok nad výpadmi lekárov, nakoľko homeopatická spoločnosť nikdy na alopatických kolegov neútočila. Útoky sa ale naďalej opakovali, Dr. Quin však svoje úsilie venoval už len Homeopatickej spoločnosti a Londýnskej homeopatickej nemocnici, ktorú založil a prevádzkoval aj vďaka finančnej podpore aristokratických kruhov. Aj napriek chatrnému zdraviu, ktorým trpel od mladosti, sa dožil úctyhodných 79 rokov.

Homeopatická nemocnica
Nemocnica bola založená 10. októbra 1849 ako Londýnska homeopatická nemocnica v prenajatom dome na Golden Square v Soho. Otvorená bola symbolicky 10. apríla 1850 na deň výročia Hahnemannových narodenín. Nemocnica mala pôvodne 50 lôžok.
V roku 1854 vypukla v Soho epidémia cholery. Zdrojom nákazy bola vodná pumpa na Broadwick Street. Mnoho prípadov liečili práve v homeopatickej nemocnici, keďže bola najbližšie, a to s veľmi dobrými výsledkami. Avšak Lekárska rada nevzala tieto výsledky do úvahy a nezaznamenala ich do svojej Modrej knihy aj napriek prehláseniu lekárskeho inšpektora Dr. Maclouchlina. Dr. Quin posunul túto záležitosť do parlamentu a v dôsledku toho bola vydaná nová Modrá kniha, kde už boli výsledky homeopatickej nemocnice uvedené. Štatistiky ukázali, že v ostatných nemocniciach bola úmrtnosť 51,8%, v homeopatickej nemocnici len 16,4%. Ďalej sa tu spomínalo, že lekársky inšpektor zaznamenal v homeopatickej nemocnici vyliečenie aj takých prípadov, ktoré už v iných nemocniciach končili ako smrteľné.
Týmito aj ďalšími úspechmi vzrástla dobrá povesť homeopatickej nemocnice a čoskoro Dr. Quin zakúpil tri budovy na Great Ormond Street, kde sa nemocnica presťahovala a kde sídli dodnes. V roku 1911 bolo dobudované nové krídlo na Queen Square.

Kráľovská homeopatia
Po roku 1920 sa začala nová éra Londýnskej homeopatickej nemocnice, nakoľko dostala sponzorstvo od vojvodu z Yorku, ktorý sa v roku 1924 stal aj jej prezidentom. Vojvoda z Yorku nastúpil v roku 1936 na trón ako Juraj VI. a je určite všetkým dobre známy z oscarového filmu Kráľova reč. Bol otcom súčasnej panovníčky Alžbety II. Rovnako ako jeho brat – predchodca na tróne – Eduard VIII. bol veľkým priaznivcom homeopatie, dokonca jedného svojho koňa, dostihového šampióna, nazval Hypericum podľa homeopatického lieku na zranenia. V roku 1947 sa stal Juraj VI. patrónom Londýnskej homeopatickej nemocnice, ktorá odvtedy nesie prívlastok kráľovská (The Royal London Homeopathic Hospital). Patronát po svojom nástupe na trón prevzala aj jeho dcéra Alžbeta II. a drží ho dodnes.
Do života Londýnčanov, a tým pádom aj nemocnice, zasiahla výrazne druhá svetová vojna. 7. septembra 1940 začalo nemecké letectvo s bombardovaním Londýna. Postupne prešlo na taktiku nočných náletov. Vo vojnových rokoch viedol homeopatickú nemocnicu Dr. Douglas M. Borland. Jeho kolegyňa a asistentka Dr. Margery G. Blackieová (neskôr osobná lekárka Alžbety II.) spomína vo svojej knihe, ako jej Dr. Borland rozprával o tom, že ho raz z postele vyhnala bomba, ktorá vybuchla neďaleko domu ošetrovateliek. Počas týchto náletov sa nemocnica stala samostatnou jednotkou Záchrannej služby, ktorá sa starala o ošetrovanie obetí bombardovania. Ako homeopati pomáhali práve počas bombardovania, opísala vo svojej knihe Dr. Dorothy Shepherdová (nepracovala v Kráľovskej londýnskej homeopatickej nemocnici, ale v Harley Street):
„Časť mesta, v ktorej sme pracovali, silno bombardovali. Všade naokolo bolo veľa sutín, veľa špinavých tehál a kameňov. Výborná živná pôda pre infekčné mikroorganizmy a tetanus. A predsa sa po použití našej revolučnej metódy, ktorá je absolútne v protiklade s moderným prísne antiseptickým prístupom, neobjavil nijaký tetanus ani sepsa.“ Lekárka ďalej opisuje, ako im v týchto prípadoch poslúžili homeopatické lieky Arnica, Calendula, Hypericum a Ledum.
Lekári Kráľovskej londýnskej homeopatickej nemocnice boli za statočnosť, najmä po tom, čo bola bombardovaná aj samotná nemocnica, vyznamenaní kráľom Jurajom VI. štyrmi medailami. (Sám kráľ Juraj VI. sa spolu s manželkou zachovali veľmi hrdinsky a pozdvihli morálku Londýnčanov, pretože počas náletov neopustili Buckinghamský palác.)
V roku 1948 sa stala nemocnica súčasťou Národnej zdravotnej siete (National Health Service, NHS) spolu s homeopatickými nemocnicami v Bristole, Glasgowe, Liverpoole a Tunbridge Wells.
V priebehu 50. a 60. rokov získala nemocnica aj medzinárodné renomé, keďže lekári nemocnice boli svetovo uznávaní odborníci v oblasti homeopatie, ktorí vyučovali na londýnskej Faculty of Homeopathic Act (vznikla v roku 1944 ako pokračovateľka Britskej homeopatickej spoločnosti). Študovali tu homeopati z rôznych krajín sveta. Štúdium prebiehalo aj v rámci jednotlivých oddelení a v špecializovaných ambulanciách, takže absolventi odchádzali s bohatými klinickými skúsenosťami . 
18. júna 1972 postihla Britániu aj homeopatickú nemocnicu veľká tragédia. Štyri minúty po štarte z letiska Heathrow havarovalo dopravné lietadlo a zahynulo všetkých jeho 118 cestujúcich, medzi nimi aj 16 lekárov, sestier aj vedúcich predstaviteľov Kráľovskej londýnskej homeopatickej nemocnice, ktorí cestovali na kongres do Bruselu.
Po tejto strate odborníkov a po roku 1974, keď nemocnica stratila nezávislosť v rámci NHS, začali najťažšie existenčné chvíle v histórii nemocnice.
V roku 1981 boli zatvorené operačné sály, zavreté chirurgické, detské a geriatrické oddelenia a počet lôžok bol znížený zo 170 na 45. Z toho dôvodu sa začala nemocnica orientovať aj na doplnkové služby, ako napr. akupunktúra atď.
Práve druhá polovica 20. storočia prináša stále užšie prepojenie klasickej medicíny so štátnym aparátom a klasická medicína získava monopol v rámci verejného zdravotníctva (okrem Indie, Brazílie a dnes už aj provincie Ontario v Kanade, kde je homeopatia oficiálne uznaná rovnako ako klasická medicína). Nemocnica sa musela aj napriek dobrým výsledkom svojej práce zmieriť so škrtaním financií z verejných zdrojov. Na jej obranu verejne vystúpil princ Charles, ktorý homeopatiu obhajoval a vyjadril podporu alternatívnej medicíne. Podľa neho je homeopatia účinná, šetrí finančné prostriedky a má dobré referencie, preto princ Charles uviedol, že vidí opodstatnenosť alternatívnej medicíny v rámci zdravotného systému Anglicka. Zároveň zdôraznil, že Kráľovská londýnska nemocnica pre integrovanú medicínu je v súčasnosti najväčší poskytovateľ doplnkovej a alternatívnej medicíny v Európe, ktorý je začlenený do verejného zdravotníctva.
V súčasnosti na čele nemocnice a  aj na čele jej vedecko-výskumnej sekcie stojí Dr. Peter Fisher, osobný lekár kráľovnej Alžbety II.

Život v nemocnici
V roku 1992 bolo preskúmaných 300 zväzkov evidencie 1426 prípadov z Londýnskej homeopatickej nemocnice z rokov 1889 – 1923. Najčastejšími diagnózami prípadov z týchto zväzkov boli tuberkulóza, zápal priedušiek, reumatizmus, žalúdočné vredy a ženské zdravotné ťažkosti. Výsledky boli zaznamenané v rámci jednotlivých špecializácií. Štatistika napríklad uvádza, že bolo vyliečených 74 percent pacientok so ženskými ťažkosťami, 62 percent pacientov s respiračnými ťažkosťami. Pacienti prichádzali z rôznych častí krajiny najmä preto, že iná liečba zlyhala.
V nemocnici pôsobilo viacero dodnes uznávaných homeopatov-lekárov, napr. Dr. James Compton-Burnett (autor mnohých vedeckých publikácií, ktorý výrazne prispel k úspešnej liečbe tuberkulózy, keď vyvinul liek Bacillinum), Dr. John Henry Clarke (16 rokov pracoval na obrazoch homeopatických liekov, ktoré zahrnul do svojho Slovníka materie mediky, vychádzajúc pritom z klinických skúseností), Dr. Edward Bach (vypracoval tzv. Bachove esencie), Dr. Donald Foubister (pediater), Dr. Margaret Tylerová (významná anglická homeopatka; okrem iného viedla kliniku pre mentálne zaostalé deti), Dr. Margery G. Blackieová (dekanka homeopatickej fakulty v rokoch 1969 – 1980 osobná lekárka kráľovnej Alžbety II.) a mnohí ďalší.
Treba si uvedomiť, že v nemocnici pracovali lekári, ktorí vyštudovali klasickú medicínu, a až neskôr sa z nich stali homeopati.  Aj napriek tomu, že liečili homeopatiou, ovládali a využívali všetky dostupné medicínske diagnostické metódy a ako lekári boli spôsobilí vykonávať aj operácie. Preto aj život v nemocnici prebiehal úplne rovnako ako v akejkoľvek inej nemocnici, len sa tu ako liečivá využívali homeopatiká a na pacienta sa dívalo z pohľadu homeopatie – teda ako na individualitu a v jeho celku. Práve aj tento fakt prispel k tomu, že bola homeopatia obľúbená v šľachtických kruhoch.
Keďže základnou vyšetrovacou metódou klasickej homeopatie je rozhovor s pacientom o jeho symptómoch a pozorovanie pacienta, spomína Dr. Blackieová, ako už len ochota pacientov zdieľať svoje ťažkosti často naviedla lekárov na správny liek. Napríklad ak pacient nechcel o svojom stave hovoriť, bolo to často indikáciou na liek Natrum muriaticum. Ak naopak potreboval všetko zdieľať a často si vyžadoval pozornosť personálu, mohol byť preňho vhodný liek Pulsatilla. Na každého pacienta, či už bol aristokrat, alebo robotník, sa pozeralo ako na jedinečnú osobnosť, teda v zmysle hesla: Neexistujú choroby, iba chorí ľudia.

Na záver...
Môžeme zhrnúť, že v Londýne už 166 rokov funguje nemocnica, ktorá lieči pomocou homeopatie, a ak by nebola jej činnosť umelo okresaná, fungovala by dodnes ako plnohodnotné zariadenie. Kráľovská rodina ju podporuje nielen svojím menom, ale najmä tým, že sa homeopaticky lieči. Popritom by vo svojom postavení mohla mať akúkoľvek nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. Tak prečo si vybrali práve homeopatiu? Treba uznať, že jej robia dobré meno, veď Alžbeta II. je vo svojich 89 rokoch stále svižná  a výborne vyzerajúca dáma, schopná plnohodnotne zastávať svoju funkciu, a Alžbeta, Kráľovná matka (matka Alžbety II., ktorá bola mimochodom čestnou prezidentkou Britskej homeopatickej spoločnosti), zomrela vo veku 101 rokov, čo je viac než úctyhodný vek. Prečo členovia najvznešenejšieho rodu v Anglicku potrebujú už toľko rokov k svojmu životu tú „nevedeckú“ a toľko pranierovanú homeopatiu a ešte sa jej používaním aj verejne prezentujú?  Možno by sme odpoveď mohli nájsť medzi riadkami výroku homeopata Dr. Charlesa Edwina Wheelera:
„Homeopatia nie je veda založená na dogmatickej viere. Je to jednoducho pravidlo aplikované  na určitú sféru lekárstva. Je to liečenie chorôb pomocou liekov. (...) Trvám na tom, že toto pravidlo funguje, iba z toho dôvodu, lebo som ho niekoľkokrát vyskúšal.“
Tatiana Pukančíková

Zdroje:
BLACKIEOVÁ, Margery G. 1992. Homeopatie. Královská léčba. Praha: Alternativa, 1992. s. 27 – 36; s. 124 – 143.
British European Airways Flight 548. Wikipedia. 7 September 2015. [cit. október 2015]. URL:<https://en.wikipedia.org/wiki/British_European_Airways_Flight_548>.
FRESNEDA, Carlos. 2015. Los diez secretos de longevidad de la reina Isabel II. El Mundo, 5. 9. 2015. [cit. október 2015]. URL: <http://www.elmundo.es/loc/2015/09/05/55e9d7f122601def268b4594.html>.
History of The Royal London Hospital for Integrated Medicine. [cit. október 2015]. URL: <https://www.uclh.nhs.uk/OurServices/OurHospitals/RLHIM/Pages/historyofrlhim.aspx>.
SHEPHERDOVÁ, Dorothy. 1998. Zázrak minimálnej dávky. Levoča: Modrý Peter, 1998. s. 138 – 139.
ULLMAN, Dana. 2007. The homeopathic revolution: Why Famous People and Cultural Heroes Choose Homeopathy. Berkeley, California : North Atlantic Books, 2007. s. 271 – 274; s. 294 – 296.
YOUNG, Sue. 2008. Frederick Hervey Foster Quin 1799 – 1879. Sue Young Histories. July 11, 2008. [cit. október 2015]. URL: <http://sueyounghistories.com/archives/2008/07/11/frederick-hervey-foster-quin-and-homeopathy/>.
YOUNG, Sue. 2008. The Royal London Homeopathic Hospital. Sue Young Histories. October 11, 2008. [cit. október 2015]. URL: <http://sueyounghistories.com/archives/2008/10/11/the-royal-london-homeopathic-hospital/>.



<< predchádzajúci článok                                                         nasledujúci článok >>