hory


Úvod
Kurzy
Lektor
Fotogaléria
Reakcie pacientov
Zaujímavé prípady
Objednávanie na vyšetrenie
Homeopatické poradkyne
Časopis
Odkazy

Kontakt:
Dr. Jana Kolenová, SAKHom.
0905 503 982 
jana.kolenova@gmail.com





Homeopatické Zvesti č.3 (zima/2015)


Rozprávkový kvíz 


S homeopatiou možno zažívate zázraky. No kým nájdete ten správny liek, musíte prejsť sedmoro hôr a dolín, lúštite hádanky, hľadáte ihlu v kope sena. Potom miešate čarovné elixíry. A čakáte, kým porazíte často aj trojhlavého draka. Ale keď uspejete, získate pol kráľovstva a žijete šťastne. Múdre príslovie však hovorí, že šťastie praje pripraveným. Preto si môžete osviežiť vedomosti prostredníctvom tohto rozprávkového kvízu. Nielenže sa niečo naučíte, ale môžete ho čítať deťom na dobrú noc – možno rýchlejšie zaspia alebo sa z rozprávok poučia a raz sa z nich stanú homeopati. Ale čo bude, to bude! No teraz začneme inak: Kde bolo, tam bolo...

J anko a Marienka kašlú. Majú veľkú chuť na niečo sladké. V lese objavili medovníkový domček. Keď si však dali medovníčky, začali kašľať ešte viac. Začula ich ježibaba a vyšla pred chalúpku. Deti sa jej pozdávali, a tak im dala teplý čaj, ktorý im robil veľmi dobre. Ježibaba ich uložila do postieľky a vtedy prestali kašľať. Preto neváhala a dala im homeopatický liek. Viete aký?

T ento liek deťom veľmi pomohol a ježibaba už začala plánovať, ako si detičky vykŕmi. No ale keďže tak ako v rozprávkach, aj v našom kvíze sa všetko musí na dobré obrátiť, stalo sa toto.
Ježibaba začala vykrmovať Janka, ale raz to už prehnala a Janko sa prejedol mastného mäska. Bolelo ho bruško, napiť sa nechcel ani za svet, plakal, dokonca sa k svojej väzniteľke chcel pritúliť. Ježibaba musela ihneď zasiahnuť nejakým liekom, lebo hrozilo, že sa na Janka citovo upne a to by ho už potom nemohla zjesť. Dala mu teda liek, ktorý mu hneď pomohol. Uhádnete aký?

J anko bol však veľký maškrtník. Ježibaba sa pochopiteľne tešila, ako krásne priberá, ale Jankove zúbky začali proti toľkým sladkostiam už protestovať. Raz ho tak príšerne rozbolel zúbok, tak veľmi plakal, že aj ježibaba sa dostala do veľkej paniky. Nevedela, ako by Jankovi pomohla. Odrazu dostala spásonosný nápad: veď to najprv ona sa potrebuje upokojiť, aby mohla začať premýšľať s chladnejšou hlavou a mohla Jankovi pomôcť! Že jej to nenapadlo skôr! Viete, aký liek si ježibaba dala, aby nebola v tak príšernej panike?

A veru zabral úžasne. Hneď si pozbierala v hlave myšlienky a povedala si, že najlepšie Jankovi spraví teplý čajík – to je liek na všetko. Ako však bola ešte trochu roztrasená, nevšimla si, že omylom nevzala čaj, ale pohár studenej vody. Keď zistila, čo Janko pije, zaujúkala a bežala ho Jankovi vytrhnúť z ruky. No Janko na počudovanie ujúkať prestal a napil sa ďalšieho dúšku vody, ktorý premieľal v ústach. Ježibaba zmenila smer a od Janka si to namierila k sove. Napísala list homeopatovi s Jankovými príznakmi. O krátky čas sa sova vrátila a na lístočku od homeopata stál názov lieku, ktorý má dať Jankovi. Tentoraz si už dala pozor, aby mu podala naozaj to správne, a tak už Janko o chvíľu cmúľal bielu guľku a nakoniec spokojne zaspal. Aký liek Janko dostal?

Č as plynul, deti boli u ježibaby naozaj dlho, až sa stalo, že Marienka dostala svoju prvú menštruáciu. V bruchu pociťovala veľké kŕče, ktoré sa zlepšovali tým, že sa skrútila v posteli do klbka a nohami si tlačila na brucho. Ježibaba sa na to nemohla pozerať a hneď zasiahla liekom, ktorý Marienke po pár minútach uľavil. Čo by ste dali Marienke vy?

J ežibaba si už občas aj vyčítala, či jej stoja deti za tú námahu, lebo stále bolo pri nich treba niečo riešiť. Napríklad to, keď Janka poštípala včela a rúčka mu veľmi napuchla. Ani len dotknúť sa ho nemohla, ale cítila, aký je ten opuch horúci. Na chladný obklad Janko nakoniec pristal. Čo by to bola ježibaba za medovnikárku, keby jej nenapadol hneď jeden liek, ktorý môže Jankovi dať! Aj pre vás je to určite hračka.

D eťom to už ale nedalo, a tak sa spýtali, odkiaľ pozná ježibaba také lieky, či má doma o nich knihy. Ježibabu ich otázka veľmi nasrdila, vraj, prečo by také knihy mala mať?! Ona má len čarodejnícke knihy a homeopatia nie je žiadna mágia. A že jej tie lieky poradil homeopat. A vraj je veľmi milý, lebo každý ju odsudzuje, že ona je ježibaba, ale on ju nesúdi a vždy ju vypočuje. Tu Marienke napadla spásonosná myšlienka. „Ježibabka, a nevedel by ti ten homeopat vyliečiť bradavicu na nose?“
Ježibabe to vŕtalo v hlave a veru raz ráno si obliekla svoje sviatočné desivé šaty a pobrala sa do mesta za homeopatom. Malo to však jeden háčik, pre ktorý cestu do mesta odkladala. Mala pokazenú lietajúcu metlu, a tak musela cestovať kočiarom. Veľmi dobre však vedela, ako jej v kočiari raz prišlo veľmi nevoľno. Pochytili ju závrate, dokonca sa aj vyvracala, pretože si jej spolucestujúci pochutnával na nejakom koláčiku. Fuj, ona to nemohla ani len vidieť. Homeopat jej vtedy na tento stav dal jeden parádny liek. Viete ktorý?

A le teraz to bolo celkom iné. A to už ježibaba vedela – iné príznaky znamenajú iný liek. Ale aký? Bolo jej tak strašne zle. Určite to bolo preto, že sedela v protismere, inde už miesto nebolo. Bolo jej zima, ale zároveň sa vyklonila z okienka, lebo jej čerstvý vzduch predsa len robil dobre. Čo ju prekvapilo, teraz mala chuť niečo si zjesť, a keď si opatrne odhryzla z medovníka, ktorý si vzala na cestu, trošičku sa jej uľavilo. Bola veľmi šťastná, že ešte stále žije v dobe, kde sú jediným pohonom kone. Bola si totiž priam istá, že zápach benzínu by nemohla vystáť. Bledá sa ledva dovliekla k homeopatovi, ktorý jej dal liek na kinetózu. Viete aký? Cestu späť už po ňom zvládla úplne hravo.

S amozrejme, dostala aj liek na bradavicu (ten hádať nemusíte, lebo veľmi dobre viete, že to nebol liek „len“ na bradavicu, ale tzv. konštitučný liek, no ale viac tu o ježibabe prezradiť nemôžeme, lebo je to lekárske tajomstvo).
Potom nejaký čas, zatiaľ čo Janko pekne priberal, ona jedla malé biele guľky, ustavične hundrúc, že prečo nemôžu byť čierne. Postupne sa s ňou začali diať rôzne zmeny. Začala Jankovi pripravovať diétnejšie jedlá, vymýšľala pre deti zábavné aktivity (zdobenie medovníčkov, beh okolo chalúpky, hod do diaľky koštialikom) alebo ich rozosmievala tým, že si zo žartu vo všetkých svojich sukniach sadla na lopatu, čo sa ňou do pece hádzalo. Odrazu to bola celkom iná osoba – mala rada deti úplne iným spôsobom. Bradavica sa jej síce trošičku zmenšila, no nezmizla úplne. Avšak odkedy sa ježibaba stále usmievala a vystrájala s deťmi, vôbec sa im nezdala hrozivá. Dokonca sa im na nej páčila, a keď sa Marienka niekedy hrala na ježibabku, na nos si priliepala lesnú jahôdku.
 
A  v jedno ráno, keď sa deti zobudili, mali už pripravené svoje krčiažky, v nich plno medovníkov a ježibaba ich poslala naspäť domov. Síce jej bolo za nimi veľmi smutno a veľa si poplakala, ale aj tento žiaľ jej pomohli zmierniť biele guľky od homeopata, s ktorých farbou sa už zmierila. Určite ste už teraz vykríkli ich názov.

A  potom sa z nej stala vychýrená opatrovateľka detí a medovnikárka.
Deti porozprávali rodičom o zázračných homeopatických vyliečeniach a odvtedy sa celá ich rodina liečila len takto. Žili v zdraví, v šťastí a vo vzájomnom porozumení.
A zazvonil zvonec a rozprávkového kvízu je koniec.

A  teraz nezaspite na vavrínoch, ale s radosťou sa pustite do homeopatického liečenia. A tí z vás, ktorí ste na úlohy odpovedať nevedeli, nezúfajte. Prihláste sa na kurz Domáca homeopatia, kde síce nebudete počúvať rozprávky, ale skutočné prípady z homeopatickej praxe a naučíte sa, ako si poradiť s akútnymi chorobami a úrazmi, aby sa všetko mohlo na dobré obrátiť.

Ak by ste si chceli overiť správnosť Vašich odpovedí, môžete nám ich napísať na tatiana.pukancikova@gmail.com.

Mgr. Tatiana Pukančíková
(šéfredaktorka časopisu
Homeopatické Zvesti)



<< predchádzajúci článok