hory


Úvod
Kurzy
Lektor
Fotogaléria
Reakcie pacientov
Zaujímavé prípady
Objednávanie na vyšetrenie
Homeopatické poradkyne
Časopis
Odkazy

Kontakt:
Dr. Jana Kolenová, SAKHom.
0905 503 982 
jana.kolenova@gmail.com




<< predchádzajúci článok                                                         nasledujúci článok >>

Homeopatické Zvesti č.3 (zima/2015) 

Ešte hádam je dáky duch na svete,
ktorý má myseľ, srdce otvorené,
svetu ktorého ešte preniknete,
ktorého srdce za tým všetkým horí,
čo nosí pečať veľkosti pokory.
(Janko Kráľ: Strom nesmrteľnosti)


Štúrovci a homeopatia


Homeopatia na Slovensku dnes. Na jednej strane používaná a úspešná. Avšak na strane druhej považovaná za niečo nedôveryhodné, placebo, hazard, možno mágiu – väčšinou ani nie tak z vlastnej skúsenosti, ale preto, že to tak niekto povedal. Komu a čomu máme načúvať? Tentokrát dejiny prehovárajú a nútia nás zamyslieť sa.


História – učiteľka života

„Historia magistra vitae.“ – „História je učiteľkou života,“ povedal Cicero. Čomu nás chce naučiť história homeopatie? Dozvedáme sa z nej, že homeopatia je na Slovensku úzko spätá s azda najvýznamnejšou érou dejín a formovania slovenského národa, so štúrovcami. Súputníci Ľudovíta Štúra a jeho pokračovatelia homeopatiu veľmi dobre poznali a využívali, ako sa môžete dočítať v článku História homeopatie na Slovensku z minulého čísla časopisu. Je to náhoda? Je náhoda, že generácia, ktorá sformovala moderný slovenský národ, jeho jazyk, vytiahla na svetlo sveta jeho kultúru, jeho vlastné sily, generácia, ktorá chcela zušľachtiť prostý ľud a ktorá bola elitou a hybným duchom vtedajšej doby, rozšírila na našom území aj homeopatiu? Jej minulosť na Slovensku sa skladá po malých kúskoch, tak ako štúrovci po kúskoch kedysi skladali dávnu históriu nášho národa, aby dokázali jeho svojbytnosť a aby sme sa do budúcna mali o čo oprieť. A práve o jednom takom čriepku, veľmi zaujímavom, si môžete prečítať v tomto článku.

Ctiboh Zoch
Archívnu zmienku o homeopatii sme dostali od účastníčky nášho homeopatického kurzu v Bratislave, pani Martiny, ktorej rodinná história siaha k národnému buditeľovi, jednému z iniciátorov a trvalému obhajcovi slovenčiny, neskoršie farárovi v Jasenovej na Orave Ctibohovi Zochovi (1815 – 1865). O tomto evanjelickom farárovi sa toho možno nevie bežne veľa, ale pritom bol veľmi významnou osobnosťou štúrovského obdobia. Aby sme si plne uvedomili, o koho sa vlastne jednalo, pozrime sa najprv na dôležité udalosti z jeho života, udalosti a počiny, o ktorých sa dá dočítať v každej učebnici národných dejín.
Študoval okrem iných škôl aj na lýceu v Bratislave, kde sa spriatelil s Ľudovítom Štúrom a kde vstúpil do Spoločnosti reči a literatúry českoslovanskej, ktorej bol aktívnym členom. Zúčastnil sa aj na slávnej schôdzke štúrovcov na Devíne, ktorá sa kvôli úradom musela udržať v úplnej tajnosti, kde predniesol aj svoju báseň, a kde Ľudovít Štúr vyzval zúčastnených k práci pre ľud a národ. Tu aj prijal meno Ctiboh (jeho pôvodné meno bolo Timoteus). Pôsobil ako farár v Jasenovej na Orave, no neustále bol v styku so všetkými staršími i štúrovskými vzdelancami. Bol spoluzakladateľom prvého slovenského celonárodného spolku Tatrín, ktorého cieľom bolo zveľaďovanie kultúrneho života a vzdelávanie Slovákov. V roku 1846 napísal obranný spis „Slovo za slovenčinu”, ktorý však kvôli cenzúre nemohol v tom čase vyjsť tlačou, a publikoval články v prvých Slovenských národných novinách a v ich prílohe Orol tatranský. Za svoje národné a protimaďarizačné aktivity bol prenasledovaný, väznený, odsúdený na smrť, avšak nakoniec oslobodený. Zúčastnil sa prakticky každého slovenského kultúrneho a politického pohybu svojej doby ako významný činiteľ, napr. aj najväčšieho stretnutia zástupcov slovenského národa v Martine v roku 1861, kde bolo prijaté Memorandum slovenského národa, ktoré bolo až do roku 1918 základným štátoprávnym a politickým programom Slovákov. Patril k popredným zakladateľom a členom výboru Matice slovenskej.

List synom
Ctiboh Zoch s manželkou Annou mali štyri deti – Ivana Branislava, Cyrila, Pavla a Stanislava. A práve z vetvy Stanislava Zocha pochádza ako priamy potomok pani Martina. O históriu svojej rodiny sa aktívne zaujíma a veľmi ju prekvapilo, keď pri skúmaní korešpondencie svojich predkov natrafila na list, kde sa spomína aj homeopatia. V tom čase už chodila na seminár Domáca homeopatia a o tom, že by jej predkovia mali niečo dočinenia s homeopatiou, nemala ani tušenie. Je preto veľmi zaujímavé, že aj ona si rovnako ako jej predchodcovia našla k nej cestu.
Poskytla nám list, ktorý 31. októbra 1865 písal Ctiboh Zoch svojim synom Pavlovi a Stanislavovi, ktorí v tom čase študovali na gymnáziu v Revúcej. Píše sa v ňom:

„Čo sa tvojej chorej ruky týka, Palko môj, teda na každý pád sa daj liečiť homeopatične pánu Holubovi. Choď k nemu a oznám mu mojím menom prosbu, že by ťa vzal do kúry, ja – čo bude potrebné – vďačne zaplatím za lieky, ba budem i sám písať jemu a požiadam ho o to. Zdravie je nadovšetko.“

Čo všetko môžeme z tohto krátkeho úryvku vyčítať? Napríklad to, že sa v ňom spomína Jozef Kvetoslav Holub, homeopat a pedagóg prvého slovenského gymnázia v Revúcej, na ktorom Zochovi synovia študovali. Jozefa Kvetoslava Holuba sme spomínali aj v článku História homeopatie na Slovensku a tu máme o jeho pôsobení autentický dôkaz. Homeopatiu asi vedel používať na veľmi dobrej úrovni, keďže otec Ctiboh Zoch posiela syna automaticky za ním. Zároveň si treba uvedomiť, že Holub bol učiteľom v Revúcej a jeho homeopatická činnosť bola verejne známa. Ak by praktizoval niečo, čo by študentom škodilo, určite by mu nebolo dovolené v činnosti pokračovať. Z listu je však zrejmé, že bol v tejto oblasti naozaj uznávaný. Možno ešte pripomenúť, že gymnázium v Revúcej vzniklo ako prvé z troch slovenských gymnázií (v roku 1862) a päť rokov bolo na území dnešného Slovenska jediné svojho druhu, kým nevznikli ďalšie dve slovenské gymnáziá. Ťažko by sa dalo predpokladať, že by si mohlo dovoliť niečo, čo by poškodilo jeho meno, keďže bolo ostro sledované župnými aj vládnymi úradmi, ktoré len čakali na príležitosť, ako ho zatvoriť. Spôsob, akým sa o homeopatii v liste píše, jasne napovedá, že liečiť sa pomocou homeopatie muselo byť pre Zocha niečo samozrejmé, ba dokonca veľmi dobré. Syn Pavol sa má „na každý pád“ liečiť „homeopatične“. Je vysoko nepravdepodobné, že by natoľko vzdelaný, premýšľajúci a rozhľadený, verejne činný človek, farár, odporúčal pre svojho syna niečo nedôveryhodné, placebo, hazard alebo mágiu. Homeopatia sa tu navyše spomína ako liečba prvej voľby. Otec je ochotný za liečbu „vďačne“ zaplatiť, koľko bude treba. Mohol teda rovnako zaplatiť u klasického lekára. On o tom však ani neuvažuje a automaticky syna posiela za pánom Holubom, čo svedčí o jeho dôvere k homeopatii, ako aj k homeopatovi. „Zdravie je nadovšetko,“ píše Ctiboh Zoch a posiela nám tým do prítomnosti odkaz, že homeopatia musela byť v tom čase a v kruhoch, v ktorých sa pohyboval, hodnovernou, právoplatnou, plnohodnotnou a účinnou liečbou. A tie jeho „kruhy“, ako možno vyčítať zo životopisu, boli spoločenstvom tých najvýznamnejších osobností vtedajšej doby na našom území.
Čo k tomu dodať na záver. Už v minulom čísle sme v článku História homeopatie na Slovensku písali o tom, že osobnosti štúrovského obdobia homeopatiu využívali, teda ju aj predpisovali, aj sa pomocou nej liečili (napr. Jozef Miloslav Hurban). Možno len vysloviť prianie, aby sme dokázali načúvať hlasu minulosti, pochopiť súvislosti a prepojiť ich na dnešný život. Aby bolo čo najviac tých, ktorí majú myseľ a srdce otvorené, ako nás vyzýval svojou básňou Janko Kráľ, a ktorí chcú v pokore skúmať a objavovať pravdu.
Tatiana Pukančíková


<< predchádzajúci článok                                                         nasledujúci článok >>