<< predchádzajúci článok                                                         nasledujúci článok >>

Homeopatické Zvesti č.1 (jeseň/2010) 

    Už dlhšiu dobu možno pozorovať trend preberať východné liečebné systémy a filozofie. Paradoxne, s homeopatiou je to naopak. Z Európy, konkrétne z Nemecka, putovala na ostatné kontinenty. Aj do Indie.

    Prvé zmienky o nemeckom lekárovi a misionároch, ktorí v Indii, konkrétne v Bengálsku, liečili pomocou homeopatie, spadajú do roku 1810. No prvý, kto v rokoch 1829 – 1830 oficiálne priniesol homeopatiu do Indie, bol Hahnemannov žiak Dr. Martin Honigberger. Hneď sa mu podarilo dobre zapísať v prostredí vládnych kruhov, nakoľko zhodou okolností vyliečil škaredý vred na nohe obľúbeného koňa maharadžu Ranjita Singha, vtedajšieho vládcu Pandžábu. Doktor Honigberger odišiel v roku 1835 za Hahnemannom do Paríža, no už v roku 1839 sa vrátil do Indie a vyliečil maharadžovi Ranjitovi ochrnuté hlasivky. Od mahardžu za to doktor dostal bohatú odmenu a nemocnica, ktorú viedol, získala kráľovský patronát, čo homeopatii pomohlo zapustiť v Indii korene.
    V roku 1847 zriadil vojenský lekár vo výslužbe Samuel Brooking v Tandžore (v južnej Indii)  homeopatickú nemocnicu. Pracovalo v nej mnoho nadšených lekárov, ktorí sa pričinili o to, že sa homeopatia v Bengálsku masovo rozšírila.
    Avšak kľúčovým sa stal rok 1861, keď homeopatia podstúpila skúšku ohňom pri epidémii malárie v Bengálsku. Filantrop a homeopat-samouk Late Babu Rajendra Lall Dutta ju totiž počas epidémie praktizoval s ohromujúcimi výsledkami a položil tak pevné základy homeopatie v Indii. Dokonca vďaka nemu na homeopatiu „konvertoval“ aj jeho niekdajší veľký odporca a alopat Dr. Mahendra Lall Sircar.
    Na začiatku 20. storočia už malo každé významné mesto v Indii svoj homeopatický dispenzár. Mahátma Gándhí sa o tejto metóde vyjadril nasledovne: „Homeopatia lieči väčšie percento prípadov ako ktorákoľvek iná liečebná metóda a je to navyše bezpečnejšia, ekonomickejšia a veľmi komplexná medicínska veda.“
Homeopatov pribúdalo ako húb po daždi, preto vláda v roku 1948 zriadila Homeopatickú prieskumnú skupinu, ktorej úlohou bolo vytvoriť inštitúciu riadiacu vyučovanie a praktizovanie homeopatie. Proces inštitucionalizácie a legalizácie homeopatie vyvrcholil v roku 1973, keď bola zákonom prijatá do národného systému liečby.
    V súčasnosti tu existuje takmer 186 homeopatických lekárskych fakúlt, z čoho približne 35 je štátnych. Odhaduje sa, že v Indii pôsobí okolo štvrť milióna homeopatov, pričom každý rok pribudne asi desaťtisíc nových. Z Indie pochádza mnoho významných osobností súčasnej svetovej homeopatickej špičky, napr. Dr. Rajan Sankaran či Dr. A. U. Ramakrishnan, ktorý je aj honorárnym homeopatickým lekárom indického prezidenta.