<< predchádzajúci článok                                                         nasledujúci článok >>

Homeopatické Zvesti č.1 (jeseň/2010) 

    Mnohých kresťanov, ktorí pochybujú o používaní homeopatie, zvykne zaraziť, že Matka Tereza – najznámejšia a uznávaná rehoľníčka moderných dejín – predpisovala vo svojich ošetrovniach a hospicoch aj homeopatické lieky, ba dokonca že sama si niekedy homeopatiká ordinovala. Aký mala k homeopatii vzťah a do akej miery ju vo svojej praxi využívala?
 
ČLOVEK MATKA TEREZA
    Matka Tereza – žena, ktorá zdvihla z prachu cesty umierajúceho žobráka, okolo ktorého ľudia ľahostajne prechádzali, a venovala mu celú svoju pozornosť, akoby to bol ten najdôležitejší človek v jej živote. Mníška ošetrujúca rany malomocného, ktorým všetci opovrhovali. Každý deň nasýtila stovky biednych, ujímala sa opustených a nechcených detí. Osoba, ktorá svojou láskou a starostlivosťou navracala chudobným a trpiacim ich ľudskú dôstojnosť.  Svoje sestry učila, že nikto nesmie od nich odchádzať bez toho, aby bol o trochu šťastnejší, bez toho, aby sa mu dostalo nejakej pomoci.
    Svojím pôsobením nerozdávala posilu len chudobným. Indický fotograf Raguh Rai stretnutie s Matkou Terezou opísal takto: „Keď ste sa s ňou stretli, nepozerala sa na vás, ale do vás. Pri rozhovore sa jej oči upierali do vášho srdca, do vašej duše a vy ste sa zachveli... Matka ma dokázala priviesť ku mne samému a to je tá najdôležitejšia úloha veľkého guru – vrátiť vám seba samého.“
    Hoci bola Matka Tereza v centre záujmu najmocnejších ľudí sveta aj médií, nikdy to pre ňu veľa neznamenalo. Vytrvalo napĺňala svoje poslanie až do posledných dní. To, že svoju úlohu vykonávala s takým úsilím, presvedčením a láskou, zmenilo život obrovskému množstvu ľudí po celom svete. „Všetko, čo robíme, je iba kvapka v mori, “ vravievala, „no keby sme to nerobili, tá kvapka by tam naveky chýbala.“ 
    Keď Matka Tereza 5. septembra 1997 zomrela, zanechala 570 fungujúcich misií v rôznych častiach sveta, 4000 rádových sestier, vyše 100 000 dobrovoľníkov a nespočetné množstvo pohnutých sŕdc.


MATKA TEREZA A MEDICÍNA
    Predtým než Matka Tereza začala pôsobiť medzi chudobnými, absolvovala len trojmesačný ošetrovateľský kurz v Patne u lekárskych misionárok, no poháňala ju túžba pomáhať.  Svoje rádové sestry a dobrovoľníčky, z ktorých tiež len niektoré boli lekárkami, učila, že ak práca nie je pretkaná láskou, je zbytočná. Jej odhodlanie, zanietenie a najmä súcit s trpiacimi urobili na predstaviteľov zdravotníctva dojem, a preto jej umožnili pokračovať ďalej, dokonca s ňou mnohí lekári začali úzko spolupracovať. Boli to klasickí, alopatickí, lekári, no rovnako aj homeopati. V tomto bode si totiž musíme uvedomiť, že Matka Tereza pôsobila v Indii, kde bola homeopatická liečba veľmi rozšírenou a neskôr aj štátom uznanou medicínou. Preto homeopatia musela byť prirodzenou súčasťou každodennej práce Matky Terezy.
    Matku Terezu zaučil v oblasti homeopatie uznávaný indický homeopat Dr. Diwan Jai Chand (1887 – 1961). Základné znalosti o vlastnostiach a predpise homeopatických liekov potrebovala, keďže v roku 1950 otvorila v Kalkate prvú homeopatickú bezplatnú ošetrovňu (dispenzár). Matka však nerobila tzv. konštitučnú homeopatiu, teda neliečila chronické ochorenia alebo závažné akútne prejavy. Tie prenechávala odborníkom – homeopatom, ktorým niekedy aj asistovala pri ich práci. Homeopatiu používala v situáciách vyžadujúcich poskytnutie prvej pomoci. Je to aj logické, veď ťažisko práce Misionárok lásky bolo práve v prvom kontakte s chorým, v ošetrovaní a v zmierňovaní utrpenia. Sestra Dr. M. Gomes, ktorá vyštudovala klasickú medicínu a s Matkou spolupracovala od roku 1945, spomína, ako Matka Tereza verila, že homeopatická liečba je nepostrádateľná pre biednych a trpiacich ľudí Indie aj pre ostatné krajiny sveta kvôli jej ľahkej dostupnosti, účinnosti a nízkym nákladom. Jednu z prekážok, prečo sa homeopatická liečba nerozšírila v práci Matky Terezy ešte viac, vidí sestra Gomes v nedostatočnom financovaní homeopatických nemocníc štátom.
    Úlohou sestier Misionárok lásky bola práca pre chudobných, no nikoho nenútili ku konverzii na kresťanstvo. Matka Tereza zastávala názor (narážajúc na náboženské rozloženie v Indii), že kresťan by mal byť dobrým kresťanom, moslim dobrým moslimom a hinduista dobrým hinduistom. Dôležitejšia bola teda pre ňu vnútorná kvalita než vonkajšia forma. Keď to prirovnáme k oblasti medicíny, s ktorou Matka pracovala, nemohli by sme tvrdiť, že Matka Tereza homeopatiu uprednostňovala, rovnako ako nemožno tvrdiť, že by uprednostňovala klasickú medicínu. Jej cieľom bolo pomáhať trpiacim a vzhľadom na závažné ochorenia chudobných si rehoľníčky mohli dovoliť používať iba skutočne účinné postupy liečby. Ak by teda Matka Tereza a jej rádové sestry videli, že homeopatia ich pacientom nepomáha alebo im dokonca telesne či duchovne škodí, akiste by ju nepoužívali. Prax je však iná. V súčasnosti totiž mnoho sestier študuje homeopatiu na homeopatických fakultách. Pod vedením Mother’s Missionaries Charity fungujú štyri dobročinné homeopatické dispenzáre. Jeden z nich sa zameriava prednostne na chudobné a choré deti z Kalkaty, ostatné tri poskytujú pomoc komukoľvek, kto ju nutne potrebuje.
    Je mnoho dôvodov, prečo si celý svet sto rokov po jej narodení, ctí Matku Terezu a spomína na ňu. Jedným z nich je aj to, že sa na svet okolo seba nedívala cez optiku predsudkov, ale očami srdca, svedomia a lásky k blížnemu. A preto tak, ako zdvihla zo zeme malomocného žobráka, na ktorého sa okoloidúci nechceli ani pozrieť, ako mu povedala láskavé slová, nasýtila ho a ošetrila jeho rany, tak bez ohliadnutia sa na tradované nepravdy šírené istými skupinami o homeopatii mohla využiť silu homeopatie v prospech jej milovaných chudobných. To, že nasledovníčky Matky Terezy využívajú homeopatickú liečbu dodnes, hovorí za všetko.